Prameň Bystrice
Prameň Bystrice
Riečka Bystrica je pravostranným prítokom Hrona, má dĺžku 22,9 km a vodohospodári ju priradili k tokom III. rádu. Pramení vo Veľkej Fatre, v podcelku Hôľna Fatra, pod Kráľovou studňou (1 384 m. n. m.) v nadmorskej výške okolo 1 260 m n. m.
Mnohí turisti, ale na počudovanie aj „odborníci“ si prameň Bystrice mýlia s prameňom Kráľova studňa, ktorý je tiež v masíve Krížna, ale o niekoľko desiatok metrov ďalej. Pramenisko Bystrice je v čase sucha nenápadné; prejavuje sa najmä v čase zrážok. Mokrade sa stali miestom napájania pasúceho sa hovädzieho dobytka, čo ho poškodzovalo. Neupravenému pramenisku neprospieval ani blízky turistický chodník. V roku 2017 sa podarilo miesto prameňa zrevitalizovať s pomocou Rotary klubu Banská Bystrica v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom š. p. OZ Banská Bystrica a mestom Banská Bystrica.
Podarilo sa to vytvoriť drevenú lavku z miestnych prírodných materialov ktorá slúži ako pamätné miesto. Lávka umožnuje voľné pretekanie prameňa, medzi veľkými kameňmi, ktorých úlohou je zvyšovanie vlhkosti v pramenisku počas obdobia sucha. Sú tu osadené drevené lavičky a informačné tabule. Architekt projektu je Vladimíra Tomalu v spolupráci s Lukášom Cesnakom.
V úžľabine pod horským hotelom Kráľova studňa, vo výške 1 042 m n. m., priberá prvý prítok a tečie dlhou Bystrickou dolinou na juh. Priberá z oboch strán iba kratšie prítoky a jej tok sa esovite stáča. V závere doliny vytvára tiesňavu a prerezáva sa do Harmaneckej doliny. Sprava priberá potok Harmanec a preteká územím obce Dolný Harmanec ďalej na juhovýchod. Z pravej strany potom priberá potok Cenovo a preteká obcou Harmanec. Na konci Harmaneckej doliny priberá sprava Košiarsky potok, vzápätí zľava vodnatý Starohorský potok a vstupuje do Starohorských vrchov. Preteká Uľankou, zľava priberá Banský potok a cez Jakub vteká na územie Banskej Bystrice a zároveň Zvolenskej kotliny. Tu sprava priberá ešte potok Laskomer a v nadmorskej výške 349 m n. m., na riečnom kilometri 191.4. ústi do rieky Hron.
Matej Bel vo svojom vrcholnom diele Notitia Hungariae novae historico-geographica takto opisuje vtedajší „riečny stav“ v Banskej Bystrici:
„Hlavnou riekou celej stolice je Hron vystupujúci do nášho kraja z gemerského územia. Najprv prijme riečku Ľubietovčanov, potom zavíta do malého mestečka slovenská Ľupča. Na týchto miestach zdvihne svoje pokojné a široké koryto, akoby tým chcel dať poctu mestu a priblíži sa k Banskej Bystrici, kde sa rozdelí na dve ramená. Tie ramená sa v Banskej Bystrici spoja. Pokojnejším tokom obmýva na jednej strane mestské hradby na druhej strane úpätie veľmi strmého vrchu Urpín, až napokon prijme riečku Bystrica pritekajúcu z mesta.“
Matej Bel považuje za najstaršiu časť mesta Banská Bystrica práve sútok Bystrice s Hronom: „Sasi začínajúci s výstavbou mesta od kostolov, prvú stavbu v meste Banská Bystrica zasvätili sv. Alžbete v nízko položenom teréne, neďaleko od miesta, kde sa vlieva Bystrica do Hrona.“