O moste v Zalámanej doline z historických prameňov nič nevieme. Zmienka o ňom nie je ani v archívnych materiáloch. Určiť jeho skutočný vek môže iba archeologický výskum v spojení so stavebno-historickým prieskumom. Pôvodne sa most nachádzal na jednej z ciest z Pohronia do Turca. Nie je vylúčené, že samotný most, prípadne jeho starší predchodca, bol postavený v období fungovania Thurzovsko-Fuggerovského mediarskeho podniku, významnej banskej spoločnosti vyvážajúcej v prvej polovici 16. storočia meď do celej Európy a sprostredkovane dokonca aj do Indie.

V archívnych údajoch mesta Banská Bystrica sa spomína, že v roku 1496 dalo mesto Banská Bystrica v spolupráci s  mešťanom Jánom Thurzom, kvôli uľahčeniu medzinárodného obchodu opraviť cestu, ktorá viedla od Harmanca cez Štubňu, popod Strečno, Jablunkovský priesmyk do Sliezska a ďalej do prístavov na pobreží Baltského a Severného mora. Práve na tejto ceste sa nachádza aj opisovaný most. Mediarsky podnik sa dostal do ostrého sporu s mestom Kremnica, keďže nová cesta sa vyhýbala kremnickému chotáru, a tým pádom aj plateniu mýtneho. Kremnickí radní páni dali preto cestu zarúbať. Tento čin hral zrejme rolu aj pri vzniku názvu Zalámaná dolina. Na starej ceste v priestore doliny Láger sa už v minulosti podarilo nájsť mince zo začiatku 18. storočia, ktoré potvrdzujú jej dlhodobé využívanie.

Okrem toho sa tu našlo aj banícke želiezko. Jeho nález by mohol dokumentovať, že mediarsky podnik využíval baníkov nielen na prácu v baniach, ale aj pri výstavbe či úprave cesty cez Harmaneckú tisinu, pretože priestor, kadiaľ cesta prechádzala, bolo nutné vysekať do skaly. Pri moste v  Zalámanej doline je umiestnená informačná tabuľa v  slovenskom a  anglickom jazyku s informáciami o výstavbe kamenných mostov v stredoveku a o vývoze banskobystrickej medi do Európy. Takto sa turisti, prichádzajúci na Kráľovu studňu, dostanú k novým zaujímavým poznatkom z hlbín našej dávnej histórie.