Horský hotel Kráľova studňa

Archeologické nálezy

História

Doklady osídlenia Veľkej Fatry a Nízkych Tatier

Marián Soják – Anton Suchý

Archeologické nálezy z horských regiónov Slovenska sú nepočetné a zväčša náhodne objavované. K takýmto patria aj skromné doklady pravekého osídlenia krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti. Nálezy sú uložené v Archeologickom ústave SAV – pracovisko Spišská Nová Ves.

1.  Liptovské Revúce (okr. Ružomberok) a Staré Hory (okr. Banská Bystrica), poloha Kráľova studňa, JV od kóty 1384,0, náhodný nález A. Suchý ml., pravek (eneolit až staršia doba bronzová). Ojedinelý nález kamenného štiepaného artefaktu (obr. 159:1) pochádza z JZ časti Veľkej Fatry (Bralná Fatra). Nálezca A. Suchý ml. ho našiel na turistickom chodníku, vedúcom od pojednávanej polohy na Krížnu (kóta 1574,0), asi 50-70 m JV od kóty 1384,0 na Kráľovej studni. Typologicky ide o pravidelnú a výrazne prehnutú čepeľ z kraja jednopodstavového jadra s retušovanou úderovou plochou a naznačeným kužeľom (bulbom). Surovinové určenie nie je jednoznačné. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o limnokvarcit krémovej farby (dĺ. 58 mm, š. 14-16 mm, hr. 4-5 mm).     

2.  Dolná Lehota (okr. Brezno) a Lazisko (okr. Liptovský Mikuláš), poloha Krížske sedlo, JZ od kóty 1774,5, náhodný nález A. Suchý st., pravek (eneolit až staršia doba bronzová). Ojedinelý štiepaný nástroj (obr. 159: 2) našiel A. Suchý st. na turistickom chodníku (červená značka) zvanom Cesta hrdinov SNP neďaleko kóty 1774,5, ktorá je na spojnici medzi kótami 1936,7 (Kotliská) a 1873,0 (Poľana). Ide o terminálnu časť čepele s čiastočne retušovanou pravou hranou, vyrobenú zo sivo-hnedého limnokvarcitu (dĺ. 29,5 mm, š. 14,5 mm, hr. 4,5 mm). Nálezové okolnosti obidvoch artefaktov neumožňujú vyjadriť sa k ich interpretácii. Príčin, za akých sa kamenná štiepaná industria dostala na miesto objavenia, môže byť niekoľko. Nálezy nedatovaných baníckych objektov a s nimi súvisiacich pamiatok (medené koláče, troska, mlaty a pod.) z prieskumu A. Točíka r. 1971 v chotári obce Staré Hory naznačujú jednu z možných alternatív (Nálezová správa AÚ SAV Nitra 2207, 2208 a 5627/1971). Či už ide o doklad prítomnosti pravekých prospektorov a baníkov alebo pastierov, resp. lovcov skúmajúcich vysoko položený terén, obidva nálezy sú svedectvom dokonalého poznania horských regiónov vtedajšími populáciami. Typológia artefaktov sa prihovára za ich najpravdepodobnejšie zaradenie do eneolitu až staršej doby bronzovej. Z mladších období sú známe z katastrálneho územia obce Lazisko nálezy črepov púchovskej kultúry z polohy Žiarec (uložené v Liptovskom múzeu Ružomberok; Nálezová správa AÚ SAV Nitra 227/1950) a početný nálezový inventár z doby laténskej, neskorej doby rímskej až počiatkov sťahovania národov z opevnenej polohy Zvon (Nálezová správa AÚ SAV Nitra 14 630/2001).