Horský hotel Kráľova studňa

História

Bohatá história Kráľovej studňe

Hotel pod Kráľovou studňou má za sebou bohatú históriu, tak ako aj samotné prostredie v ktorom sa nachádza. Oblasť bola obľúbeným revírom už za čias Mateja Korvína. Jedinečnú faunu a flóru s výskytom aj niekoľkých endemitov oceňujú turisti už celé desaťročia.

1925
Pôvodná pečiatka hotela

Masív Krížnej patril odjakživa medzi turisticky najnavštevovanejšie miesta v okolí Banskej Bystrice, preto sa nápad na postavenie chaty v tomto prostredí zrodil už v roku 1925.

1927
Prvá najstaršia chata na Kráľovej studni

Prízemná zrubová chata mala kamenný základ, šindľovú strechu a južne orientovanú krytú verandu. Vnútri bola malá kuchynka a dve nocľahárne. Chata mala byť slávnostne odovzdaná do užívania turistickej verejnosti 28.9. 1927, ale 10 dní predtým do základov zhorela.

1928
Nová Chata na Kráľovej studni KČST - 4.11.1928

Na jar bolo možné pristúpiť k výstavbe novej chaty, ktorá bola situovaná poniže pôvodnej chaty, na začiatku Bystrickej doliny. Nová chata drevenej konštrukcie bola väčšia, pozostávala z predsiene, predizby, kuchyne a dvoch veľkých miestností, ako aj dvoch miestností v podkroví.

1928
Nová Chata na Kráľovej studni KČST - 4.11.1928

Rok po zhorení pôvodnej chaty 4.novembra 1928 slávnostne otvorili novú chatu pri Kráľovej studni.. Chata bola obhospodarovaná len v lete a v zime iba v nedeľu. V 1932 doplnili interiér chaty, pribudol malý bazén a lôžková kapacita sa zvýšila na 60. V roku 1933 uskutočnili celkovú stavebnú úpravu, chata sa rozšírila o 3 miestnosti a lôžková kapacita vzrástla na 70.

1937
Druhá chata postavená

V roku 1937 odbor KČST v Banskej Bystrici postavil vedľa starej Wűnschovej chaty pri Kráľovej studni druhú chatu, ktorá mala murované prízemie a zrubové poschodie. Dole bola spoločenská miestnosť, kuchyňa, byt chatára a na poschodí 8 dvojlôžkových izieb.

Návštevnosť chaty stále rástla, napríklad v roku 1942 bolo na chate evidovaných 467 nocľažníkov, cez deň 348 hostí a v letnom tábore bolo počas 3 mesiacov 42 nemeckých detí.

1944
Nová chata postavená vedľa Wunschovej chaty vypálená

Tak ako iné chaty, aj tieto poskytovali počas SNP útočisko pre povstalcov, a preto boli obidve nacistickým vojskom v roku 1944 – vypálené.

1948 -1951
Kráľova studňa počas výstavby

Po vojne bola namiesto nich postavená nová veľká chata – horský hotel. Z nej po nedávnej generálnej oprave vznikol terajší, moderný Horský hotel Kráľova studňa.

1951
Horský hotel Kráľová studňa

Horský hotel daný do prevádzky 29.8.1951

Prvý chatár Július Bulla

Staviteľ a prvý chatár Július Bulla s manželkou na Kráľovej studni

2006 - 2009
Rekonštrukcia hotela

V rokoch 2006-2009 bol Horský hotel kráľova studňa komplexne zrekonštruovaný do dnešnej podoby

Kompletný článok o výstavbe nájdete TU. 

Legenda o čiernej oblude

Matej Korvín, uhorský kráľ sa na jednej zo svojich poľovačiek dostal až na najvyššie položený hrebeň Veľkej Fatry. Na rozsiahlych holiach, kde nerástol ani jeden strom, ani krík pásol ovce miestny bača. Kráľ sa ho pýta: „Koľko že máš oviec?“ – a ten sa mu posťažoval, že mu chodí na ne čierna obluda. Matej sa usmial a riekol: „Viac ti už nebude ovce strhávať, nože sa pozri, tam ho sluhovia nesú.“

Bača sa kráľovi odmenil tak, že ho pozval pri spiatočnej ceste na pohostenie. „To mám obedovať tu, na tomto príšernom vetre? – podotkol kráľ. Bača nelenil a rýchlo konal.

Keď sa kráľ vracal domov, nenachádzal slov. Bača so svojimi valachmi vykopali jamu na výšku chlapa a v nej opekali jahňa. A keď si sadli spolu s kráľom do jamy – žiadny vietor, ten len fičal nad ich hlavami. Bača riekol: Už pár rokov sa chystám vykopať studňu, aby si každý aspoň pery mohol ovlažiť. – Ale tu v jame nie je žiadna voda – odpovedal kráľ. Teraz nie je, ale keď jamu prehĺbim, možno sa i voda objaví, – vysvetľoval bača. Aj sa tak stalo a miesto dostalo názov Kráľova Studňa.

(Spracované podľa Jozefa Tatára: Turčianske povesti)

Legenda o troch pastieroch

Pod vrcholom Krížnej holi, na rozhraní troch panstiev, sa stretli pastieri oviec. Jeden prichádzal zo Zvolenskej, druhý z Turčianskej a tretí z Liptovskej stolice. Slnko pálilo a tak bolo treba aj ovce napojiť. A tu nastal spor o to, ktorému panstvu patrí prameň. V zápale hádky ich zrazu niekto oslovil. Bol to sám Matej Korvín, ktorý sa vracal z poľovačky: Čo že je príčinou Vášho sporu? – pýta sa. Každý pastier sa mu vyrozprával a posťažoval. Matej Korvín sa zamyslel a z postu panovníka riekol: „Keďže sa neviete dohodnúť, prameň bude patriť mne! Bude to moja studňa – Kráľova studňa!“

(Spracované podľa ústneho podania)

Zoznam pôsobiacich chatárov a prevádzkarov od r. 1928

Tu nájdete zoznam všetkých chatárov, prevádzkarov a hoteliérov, ktorí pôsobili ako na hoteli, tak aj predchodcov pôsobiacich na pôvodných chatách postavených z iniciatívy Klubu československých turistov v Banskej Bystrici. Ak viete doplniť tento zoznam, veľmi radi privítame Vaše návrhy na info@kralovastudna.com.

  • 1927 – Z iniciatívy klubu Československých turistov (KSČT) v Banskej Bystrici bola postavená prvá útulňa. Krátko pred otvorením zhorela
  • 1928 – Ján Wünsch, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o znovu postavenie chaty na novom mieste. Chata bola otvorená 4. 11. 1928.
  • 1929 – 1930 – Emil Chladný
  • 1930 – 1934 – František Môcik
  • 1934 – 1937 – Karol Chladný a Jozef Chladný
  • 1937 – 1944 – Ján Caban. V novembri 1944 boli chaty vypálené
  • 1945 – 1951 – Príprava výstavby hotela Kráľova studňa, ktorý slávnostne otvorili 29. augusta 1951.
  • 1951 – 1953 – Július Bulla
  • 1953 – 1956 – Ivan Fízel
  • 1956 – 1958 – František Šášky
  • 1956 – 1961 – Miroslav Štancel
  • 1961 – 1963 – Burčík
  • 1963 – 1968 – Ladislav Špirko
  • 1968 – 1971 – Emil Hrnčiarik
  • 1971 – 1972 – Jaroslav Rupelld
  • 1972 – 1977 – Ján Martinický
  • 1977 – 1979 – Adam Skaličan
  • 1979 – 1980 – Dušan Mrmus
  • 1980 – 1982 – Ivan Polák
  • 1982 – 1985 – Adam Skaličan
  • 1985 – 1986 – Jozef Bartošievič
  • 1986 – 1987 – Bulla
  • 1987 – 1988 – Peter Špirko
  • 1988 – 1989 – Andrej a Karin Hromovci
  • 1989 – 1990 – Metod Kvorka
  • 1990 – 2004 – Jozef Srpoň a Želka Kostolná
  • 2004 – 2007 – Jozef Srpoň
  • 2007 – 2010 – Herman Košta
  • 2010 – 2011 – Peter Kročko
  • 2012 –             Ján Lehotský